Kritérium najlepšieho pomeru ceny a kvality spadá v rámci európskeho ponímania verejného obstarávania do skupiny tzv. MEAT kritérií (Most economically advantageous tender / Ekonomicky najvýhodnejšia ponuka) a z hľadiska Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z  26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES patria medzi preferované spôsoby, resp. kritériá vyhodnocovania predložených ponúk.

Základom tohto kritéria je vyhodnotenie skutočných potrieb verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa vo vzťahu k predmetu zákazky a účelu, ktorý sa ňou má dosiahnuť a na základe daného označiť konkrétne subkritériá, ktoré v zásade možno rozdeliť na dve hlavné kategórie, a to nákladové kritériá a nenákladové kritériá.

Z podstaty pomenovania daného kritéria vyplýva, že nákladovým kritériom je cena, ktorá môže byť stanovená pevne alebo vo forme nákladov. Na druhej strane, nenákladové subkritériá by mali predstavovať základ a podstatu aplikácie tohto druhu kritéria na vyhodnotenie ponúk. Zákon o verejnom obstarávaní uvádza, že takéto subkritériá môžu mať kvalitatívnu, environmentálnu alebo sociálnu povahu. Všeobecne ich možno zatriediť ešte na základe iných spoločných znakov, a to:

• kvalita, vlastnosti, resp. charakteristické znaky daného predmetu zákazky,
• skúsenosti a kvalita zamestnancov, ktorí sa budú aktívne podieľať na plnení predmetu zákazky,
• pozáručný servis a technická pomoc.

Je nutné uviesť, že subkritériá uvedené v Zákone o verejnom obstarávaní majú len všeobecnú a odporúčaciu povahu, nemožno ich brať striktne analogicky a pri dodržaní základných princípov verejného obstarávania a súvisu kritéria s predmetom zákazky je možné stanoviť aj iné kvalitatívne kritérium. Na druhej strane, ale zákon o verejnom obstarávaní taxatívne stanovuje aj skutočnosti, ktoré nemožno určiť za subkritériá a menovite sú nimi – dĺžka záruky, podiel subdodávok a inštitúty zabezpečujúce zmluvné plnenie.