Prinášame Vám prvý z rozhovorov s uznávaným odborníkom v oblasti verejného obstarávania s dlhoročnou praxou v tomto odvetví, a to s riaditeľom odboru verejného obstarávania Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, pánom Branislavom Hudecom.

V rámci projektu „Zodpovedné verejné obstarávanie“ sa zameriavame na posilnenie princípu „hodnota za peniaze“ vo verejnom obstarávaní. Čo pre Vás tento princíp znamená a ako je možné ho dosiahnuť vo verejnom obstarávaní?

Tento princíp pre mňa znamená také nastavenie podmienok verejného obstarávania, od požiadaviek na predmet zákazky, podmienok účasti, zmluvných podmienok až po kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré na konci dňa vysúťažia dodávateľa, ktorý za cenu obvyklú na trhu zabezpečí predmet zákazky v dostatočnej kvalite a koneční užívatelia daného tovaru, práce alebo služby budú môcť s kľudným svedomím povedať, že plnenie prebehlo k ich úplnej spokojnosti. A ako je možné tento princíp dosiahnuť? Napr. využívaním aj iných kritérií na vyhodnotenie ponúk ako najnižšia cena. Uvedené sa samozrejme ľahko povie, ale ťažšie to môže byť s realizáciou, nakoľko príklady dobrej praxe v podmienkach verejného obstarávania na Slovensku trochu chýbajú a ak aj „odvážnejší“ verejný obstarávateľ uplatní iné kritériá, jeho výber sa väčšinou zúži na „kvalitu tímu expertov“ alebo „lehotu výstavby“. A hlavne ten druhý prípad (lehota výstavby) je z môjho pohľadu značne problematické kritérium.

V rámci „dobrého verejného obstarávania“ sa v poslednom období tlačí do popredia nutnosť kladenia dôrazu na prípravnú fázu pred vyhlásením verejného obstarávania, ako napr. inštitút prípravných trhových konzultácií. Aké máte skúsenosti s týmto inštitútom a aké v ňom vidíte pozitíva pre proces a výsledok verejného obstarávania.

Skúsenosti s prípravnými trhovými konzultáciami sú iba pozitívne a som rád, že aktuálne na ministerstve sú tomuto inštitútu otvorené dvere dokorán. Pre človeka, ktorý je „obstarávačom“, teda procesne zabezpečuje verejné obstarávanie ide o mimoriadne cennú skúsenosť, ako komunikovať nastavenie súťaže s trhom a ako si účinne preveriť niektoré tvrdenia, ktoré máme od vecného gestora zákazky, zodpovedného za jej opis. Okruh skutočností, ktoré sú predmetom konzultácie, môže byť mimoriadne široký, nemusí to byť len opis zákazky, ale aj konzultácia k možnému deleniu zákazky na časti alebo uplatnenie prvkov sociálneho alebo zeleného verejného obstarávania. Zatiaľ sme realizovali niekoľko prípravných trhových konzultácií, od zákazky na personálny audit až po zložitejšie IT zákazky a prínos bol vždy hmatateľný a premietol sa nielen do opisu predmetu zákazky, ale aj do nastavenia podmienok účasti alebo kritérií na vyhodnotenie ponúk (vrátane ich váhovosti).

Vedeli by ste identifikovať aj nedostatky tohto inštitútu a možno na základe svojich bohatých skúseností načrtnúť niektoré riešenia?

Jediným nedostatkom je potrebná časová investícia do tohto inštitútu, ktorý pochopiteľne proces verejného obstarávania o niečo predĺži. Ďalším možným nedostatkom sú nezodpovedané otázky, ktoré môžu mať niektorí menej skúsení verejní obstarávatelia, a to ako zverejňovať informácie o prípravných trhových konzultáciách (zverejniť formou predbežného oznámenia vo vestníku alebo priamo osloviť vybraných účastníkov trhu?), anonymizovať identitu účastníkov prípravných trhových konzultácií v jednotlivých záznamoch alebo viesť individuálne alebo spoločné prípravné trhové konzultácie s oslovenými účastníkmi? V zásade nič z vyššie uvedeného nie je správne alebo nesprávne, dôležité je odhadnúť správny spôsob uplatnenia tohto inštitútu aj v kontexte konkrétneho predmetu zákazky.

V prípade, že ste využili prípravné trhové konzultácie v praxi, vedeli by ste si spomenúť na príklad, keď Vám jeden z účastníkov poskytol informáciu, ktorá Vám naozaj pomohla pri opise predmetu zákazky alebo vďaka ktorej sa Vám podarilo dosiahnuť úsporu alebo inak výrazne pomohla výsledku verejného obstarávania?

Napríklad správnosť nastavenia lehoty na dodanie výstupu pri zákazke na personálny audit, rozsah požiadaviek viažucich sa na typy expertov pri IT zákazkách (počet skúseností a rokov praxe, prípadne vhodné typy certifikátov) alebo vyriešenie otázky, či sa nadlimitná zákazka bude vnútorne deliť na viaceré časti, prípadne ako odôvodniť nerozdelenie nadlimitnej zákazky na časti. Zároveň v praxi spájame proces prípravných trhových konzultácií aj s určením predpokladanej hodnoty zákazky, pričom návratnosť cenových ponúk je vyššia, ak mu predchádzali prípadné trhové konzultácie.

V čom vidíte najväčší prínos využívania iných kritérií ako najnižšia cena pre dobrý výsledok verejného obstarávania?

Úprimne neevidujeme veľa súťaží, kde by sme uplatnili aj iné kritériá ako najnižšia cena (toto kritérium aj v našich súťažiach s prehľadom prevláda), ale prínosom MEAT kritérií je určite očakávanie vyššej kvality – komfortu poskytovaných služieb. MEAT kritériá sme ale predsa pri určitých zákazkách uplatnili, od zákazky na taxi službu, kde sme okrem ceny hodnotili sieť zmluvných taxikárov, cez zákazku na palivové karty, kde sa obdobne hodnotila početnosť siete čerpacích staníc, akceptujúcich palivové karty, až po zákazky, ktoré hodnotili kvalitu expertov zodpovedných za plnenie zmluvy (ich počet rokov praxe, počet projektov, na ktorých pôsobili a držbu certifikátov rôznej úrovne). Zatiaľ sme neboli až tak odvážni pri nastavení váhovosti iných kritérií ako najnižšia cena, ale postupom času relatívnu váhu týmto kritériám zvyšujeme a aj aktuálne máme rozbehnuté niektoré súťaže s inými kritériami ako najnižšia cena a sme v pozitívnom očakávaní ich úspešného výsledku.

Vedeli by ste uviesť aspoň rámcovo detaily 1 zákazky z vašej bohatej profesionálnej kariéry, v ktorej ste využili iné kritériá ako najnižšia cena a bola by vynikajúcou inšpiráciou pre ostatných verejných obstarávateľov?

Niektoré príklady boli uvedené už pri jednej z predchádzajúcich odpovedí, ale určite môžem odporučiť pri intelektuálnych službách využívať ako kritérium kvalitu tímu expertov, pričom primárne prideľovať body navyše za vyšší počet projektov obdobného charakteru ako predmet zákazky, na ktorých expert participoval a tiež bonifikovať expertov bodmi navyše, ak sú držiteľmi relevantnej úrovne certifikátov, pričom odporúčam určiť váhovosť tomuto kritériu aj vo výške 40%.

V rámci nastavovania, resp. vyhodnocovania iných kritérií ako najnižšia cena býva predmetom častej diskusie „objektívnosť/subjektívnosť“ vyhodnocovania jednotlivých sub-kritérií. Máte odporúčania pre ostatných verejných obstarávateľov ako sa zamýšľať nad týmto aspektom a ako mu poprípade predísť?

Subjektívnosti hodnotenia je možné predísť, ak sú nastavené kritériá jasne kvantifikovateľné a pri takomto nastavení by aj následná kontrola mala dospieť k rovnakému záveru. Odporúčanie pre verejných obstarávateľov je určite každé diskutabilné pridelenie bodu/bodov za kritérium/subkritérium vysvetliť v zápisnici z vyhodnotenia ponúk v záujme zachovania auditnej stopy.

Ďalšou častou témou diskusie býva nastavenie jednotlivých váh pre sub-kritéria. Na základe Vašich skúseností viete odporučiť metódu, proces alebo postup, ktorý Vám priniesol dobré výsledky?

Všeobecne akceptovateľný postup alebo návod neexistuje. Ide o vec dohody medzi odborom verejného obstarávania a vecným gestorom s jasným pomenovaním plusov a mínusov, pričom váhovosť je potrebné nastaviť s ohľadom na opis zákazky. Nápomocné môžu byť aj prípadné trhové konzultácie a z doterajších skúseností môžem povedať, že účastníci trhu by uvítali váhu iných kritérií ako najnižšia cena aj vo výške 50% a viac.

Keby ste mohli dať našim verejným obstarávateľom len jednu radu, aká by bola?

Byť odvážni a využívať aj menej preverené postupy zadávania zákazky (súťažný dialóg, súťaž návrhov) a s tým je spojená aj väčšia frekvencia využívania MEAT kritérií. Ráta sa samozrejme aj uplatňovanie prípravných trhových konzultácií a pri bežne dostupných komoditách odporúčam objaviť „čaro“ dynamického nákupného systému.