Neustále neprestávame oslovovať odborníkov z oblasti verejného obstarávania, a to aj počas leta. Znovu Vám preto prinášame ďalší článok zo série "Rozhovory s odborníkmi", tentokrát s pani Galabovou z Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

V rámci projektu „Zodpovedné verejné obstarávanie“ sa zameriavame na posilnenie princípu „hodnota za peniaze“ vo verejnom obstarávaní. Čo pre Vás tento princíp znamená a ako je možné ho dosiahnuť vo verejnom obstarávaní?

Každý z nás sa takmer každý deň zaoberá týmto princípom, už len vykonaním bežného nákupu, napr. potravín. Rozumiem pod ním snahu zabezpečiť pri akomkoľvek nákupe primeranú kvalitu za primeranú cenu a náklady, a pokiaľ je to možné a vhodné, uplatňujúc pritom aj sociálne a environmentálne hľadiská. Verejní obstarávatelia na to, aby mohli plniť im určené úlohy, potrebujú si zabezpečiť rôzne typy tovarov, služieb a stavebných prác. Preto verejní obstarávatelia pri príprave verejného obstarávania, počas jeho samotného uskutočnenia ako aj pri následnom plnení v zmysle tohto princípu ako aj ostatných princípov postupujú primerane tomu, čo potrebujú zabezpečiť. Tento princíp sa tak vzťahuje jednak na samotné určenie predmetu zákazky, podmienok účasti, kritérií na vyhodnotenie ponúk a v neposlednom rade aj s určením samotných zmluvných podmienok plnenia. Primeranosť a hodnota za peniaze sa môže zabezpečiť napr. aj tak, že verejný obstarávateľ nadefinuje parametre tovaru tak, aby bolo zabezpečený účel jeho použitia na tie potreby, ktoré verejný obstarávateľ má; nie vždy je pre verejného obstarávateľa nevyhnutné nakupovať tovar s takými špecifikáciami a funkcionalitami, ktoré síce robia tovar najlepším alebo na trhu, ale verejný obstarávateľ tieto špecifikácie a funkcionality vôbec nebude používať, pretože ich nepotrebuje používať. Rovnako sa uplatnenie tohto princípu môže zabezpečiť nadefinovaním zmluvných a finančných podmienok plnenia samotného predmetu zákazky, aby nedochádzalo napr. k predraženiu nákupu, poskytovaniu činností, ktoré nie sú pre plnenie nevyhnutné, alebo nedochádzalo k neplneniu zmluvných povinností. Princíp „hodnoty za peniaze“ preto v sebe zahŕňa množstvo aspektov a je na znalostiach a skúsenostiach verejného obstarávateľa ich čo najvhodnejšie použiť a využiť.

V rámci „dobrého verejného obstarávania“ sa v poslednom období tlačí do popredia nutnosť kladenia dôrazu na prípravnú fázu pred vyhlásením verejného obstarávania, ako napr. inštitút prípravných trhových konzultácií. Aké máte skúsenosti s týmto inštitútom a aké v ňom vidíte pozitíva pre proces a výsledok verejného obstarávania.

PTK považujem za dobrý a vhodný nástroj v rámci prípravy verejného obstarávania, najmä ak verejný obstarávateľ obstaráva vysoko sofistikovaný predmet zákazky, s ktorým doteraz nemal skúsenosti, alebo ak na trhu existuje viacero alternatív predmetu zákazky a bez konzultácie a rady odborníkov, odborných inštitúcií (napr. univerzity, výskumné a/alebo profesijné inštitúcie) resp. samotných hospodárskych subjektov, ktoré na predmetnom trhu zabezpečujú požadované tovary, služby alebo stavebné práce, nie je verejný obstarávateľ v rámci svojich odborných interných kapacít schopný nadefinovať buď samotný predmet zákazky, resp. zmluvné podmienky jeho dodania alebo financovania. Rovnako považujem PTK za nápomocné pri určení PHZ, podmienok účasti ohľadnej finančného a ekonomického postavenia alebo technickej a odbornej spôsobilosti, ako aj kritérií na vyhodnotenie ponúk. Osobne mám z predchádzajúceho pôsobenia na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky (MV SR) skúsenosti s PTK na také tovary ako sú rôzne druhy ponožiek pre príslušníkov Policajného a Hasičského a záchranného zboru, určené na použitie vo výkone ich odborných činností alebo špeciálne zariadenia používané Policajným zborom; ako aj na služby ako sú outsourcovanie tlačiarní resp. služby týkajúce sa odstránenia nezákonne uloženého nebezpečného odpadu. Každé tieto uskutočnené PTK nám ako zástupcom MV SR, či už vecne príslušným alebo zodpovedným za proces verejného obstarávania, poskytli cenné informácie, vzťahujúce sa buď k samotnému opisu predmetu zákazky – ako napr. informácie o najnovších technológiách alebo postupoch výroby alebo postupoch pri poskytovaní služby; ale aj k podmienkam jeho plnenia, financovania resp. určenia PHZ; ako aj ohľadne situácie na danom hospodárskom trhu. Bolo zaujímavé počas príslušných konzultácií s účastníkmi PTK vnímať a všímať si ako k problematike pristupujú rôzne typy hospodárskych subjektov, napr. výrobca samotného predmetu nám poskytol viac informácií čo sa týka možností samotnej technickej špecifikácie predmetu zákazky, jeho vhodnosti pre používateľov pri výkone ich činností, technologických postupov pri jeho výrobe, finančných nákladov na jeho výrobu, ako hospodársky subjekt, ktorý bol distribútorom resp. predajcom tovaru iného výrobcu. Bolo tiež príjemné dozvedieť sa od účastníkov PTK, že tieto konzultácie vnímajú pozitívne a oceňujú rozhodnutie verejného obstarávateľa zapojiť ich do procesu prípravy verejného obstarávania a následne vziať do úvahy aj skúsenosti, znalosti a odporúčania samotného hospodárskeho trhu.

Všeobecne však môžem skonštatovať, že  informácie získané v rámci PTK sa následne verejný obstarávateľ skutočne rozhodol uplatniť v danom verejnom obstarávaní, resp. na základe takto získaných informácií rozhodol o tom, akým spôsobom bude príslušný predmet zákazky zadávať alebo či ho bude vôbec uskutočňovať.

Vedeli by ste identifikovať aj nedostatky tohto inštitútu a možno na základe svojich bohatých skúseností načrtnúť niektoré riešenia?

Reálne osobné skúsenosti s uplatňovaním tohto inštitútu mám od r. 2018, avšak jeho možnosti a prínosy vnímam už od jeho zákonného zavedenia do aplikačnej praxe v r. 2016, a to najmä prostredníctvom výmeny informácií a skúseností o tomto inštitúte či už na rôznych odborných fórach alebo neformálnych stretnutiach. V tejto súvislosti som tiež využívala a stále hojne využívam informačné možnosti a zdroje, ktoré prinášajú profily jednotlivých verejných obstarávateľov.

Inštitút PTK považujem za flexibilný nástroj a po 5 rokoch jeho používania mám za to, že už existuje dostatok príkladov, odporúčaní a usmernení ako ho použiť a využiť v praxi.  V každom prípade som však presvedčená, že tento inštitút patrí do spoločných rúk vecne príslušného odborného útvaru, zodpovedného za príslušnú komoditu a jej plnenie, a útvaru zodpovedného za proces verejného obstarávania u príslušného verejného obstarávateľa, nevylučujem však tiež účasť iných odborných útvarov, napr. ekonomického alebo právneho. Tak ako je každá zákazka svojím finančným, právnym a odborným/technickým nastavením jedinečná, jedinečné sú aj PTK a verejný obstarávateľ ich musí v rámci zákonných možností použiť tak, aby naplnili svoj účel a verejný obstarávateľ dosiahol sledovaný cieľ. Pretože pokiaľ neviete, čo má byť nielen cieľom PTK ale aj výsledkom samotnej zákazky, aké informácie potrebujete získať, overiť, prediskutovať a akým spôsobom tento nástroj použiť, nepomôže Vám žiadna metodika, odporúčanie alebo príklad, ani samotný inštitút. Rovnako si však myslím, že PTK nie sú všeliek a nie je potrebné ich využívať v rámci každého zadávania zákazky.

V prípade, že ste využili prípravné trhové konzultácie v praxi, vedeli by ste si spomenúť na príklad, keď Vám jeden z účastníkov poskytol informáciu, ktorá Vám naozaj pomohla pri opise predmetu zákazky alebo vďaka ktorej sa Vám podarilo dosiahnuť úsporu alebo inak výrazne pomohla výsledku verejného obstarávania?

Príklad zo svojej praxe na MV SR, ktorý použijem, bude možno iný – zameraný skôr na získanie informácie ako daný predmet zákazky zadávať, ale považujem ho za zaujímavý. Jednalo sa o problematiku odstraňovania nezákonne umiestneného nebezpečného odpadu, kedy MV SR ako verejný obstarávateľ nedokázalo na základe svojich odborných kapacít jednoznačne a úplne určiť o aké typy odpadov sa jedná a akými spôsobmi ich následne ho odstrániť. Preto sa MV SR rozhodlo využiť inštitút PTK, ktorých sa zúčastnili 3 hospodárske subjekty, vrátane zahraničného, a každý z týchto subjektov priniesol iný pohľad na problematiku, ten bol však daný charakterom jeho činnosti. V každom prípade však všeobecným výsledkom PTK bolo, že na to aby bol nebezpečný odpad odstránený, musí byť jednoznačne určené jeho zloženie a podľa neho je potom potrebné určiť spôsob jeho likvidácie, pričom tieto činnosti sú všeobecne a bežne dostupné na hospodárskom trhu, ktorý sa takýmito činnosťami zaoberá. V zmysle toho sa MV SR rozhodlo pre zadávanie takejto zákazky zriadiť dynamický nákupný systém, rozdelený na dve časti, pričom predmetom prvej časti sú komplexné služby súvisiace s analýzou nezákonne umiestneného odpadu a predmetom druhej časti sú komplexné služby súvisiace s odstránením nezákonne umiestneného odpadu.

https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie-zakaziek/detail/dokumenty/423601

https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie-zakaziek/detail/425135

V čom vidíte najväčší prínos využívania iných kritérií ako najnižšia cena pre dobrý výsledok verejného obstarávania?

Za najväčší prínos považujem to, že ich správne, vhodné a primerané použitie posilňuje samotný princíp „hodnoty za peniaze“ a zabezpečenie primeranej kvality za primeranú cenu.

Vedeli by ste uviesť aspoň rámcovo detaily 1 zákazky z vašej bohatej profesionálnej kariéry, v ktorej ste využili iné kritériá ako najnižšia cena a bola by vynikajúcou inšpiráciou pre ostatných verejných obstarávateľov?

V drvivej väčšine zákaziek som sa vo svojej praxi stretávala s jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk a to najnižšia cena. Dôvodom bola nedostatočná kompetencia na určenie aj iných tzv. kvalitatívnych kritérií, t. j. nedostatok analytických informácií o tom, ako nastaviť jednotlivé kritériá, ich váhovosť, resp. finančné vyjadrenie. Neznamená to však, že sme sa týmito kritériami vôbec nezaoberali.

V rámci nastavovania, resp. vyhodnocovania iných kritérií ako najnižšia cena býva predmetom častej diskusie „objektívnosť/subjektívnosť“ vyhodnocovania jednotlivých sub-kritérií. Máte odporúčania pre ostatných verejných obstarávateľov ako sa zamýšľať nad týmto aspektom a ako mu poprípade predísť?

Ďalšou častou témou diskusie býva nastavenie jednotlivých váh pre sub-kritéria. Na základe Vašich skúseností viete odporučiť metódu, proces alebo postup, ktorý Vám priniesol dobré výsledky?

Spoločná odpoveď pre body 7. a 8.:

Ako osoba zodpovedná za proces verejného obstarávania mám za to, že určenie kritérií na vyhodnotenie ponúk je komplexná problematika, kde je nevyhnutná súčinnosť vecne príslušného útvaru a v mnohých prípadoch aj ekonomického a/alebo právneho útvaru verejného obstarávateľa. Pri takýchto debatách sme však vždy zdôrazňovali, že aj nastavenie multikriteriálneho vyhodnotenia ponúk musí byť jednak v súlade princípmi verejného obstarávania, musí byť odôvodnené, v praxi uplatniteľné a zabezpečujúce stanovené ciele a výsledky, a v prípade ich nedodržania v procese plnenia zákazky aj primerane sankcionované. Toto je oblasť, v ktorej vidím najväčšie resty a najväčší priestor na ďalšie vzdelávanie, informovanie a rozvíjanie skúseností.

Keby ste mohli dať našim verejným obstarávateľom len jednu radu, aká by bola?

Spolupracovať. Či už v rámci jednotlivých útvarov samotného verejného obstarávateľa, medzi verejnými obstarávateľmi, s kolegami a inštitúciami zo zahraničia. Pod spoluprácou myslím najmä činnosti ako  rozprávať sa o zákazke, počúvať, vysvetľovať, argumentovať, hľadať informácie a riešenia, prijať kompromis, dospieť k dohode,  vymieňať si skúsenosti a v neposlednom rade aj poučiť sa z chýb, vlastných aj cudzích.