Rozhovory s odborníkmi: Ondrej Kuruc
Je tu nový mesiac a s ním aj nový rozhovor s odborníkom z oblasti verejného obstarávania. Tento krát je ním osoba, ktorá sa neustále snaží posúvať hranice a meniť zaužívané spôsoby obstarávania a stavať sa k nakladaniu s verejnými financiami skutočne zodpovedne. Reč je o riaditeľovi Odboru verejného obstarávania Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
Meno: | Ing. Ondrej Kuruc, PhD., LL.M. |
Pracovná pozícia: | Generálny riaditeľ sekcie verejného obstarávania |
Názov zamestnávateľa: | Ministerstvo zdravotníctva SR |
Približný počet rokov skúsenosti v oblasti verejného obstarávania: | 9 |
V rámci projektu „Zodpovedné verejné obstarávanie“ sa zameriavame na posilnenie princípu „hodnota za peniaze“ vo verejnom obstarávaní. Čo pre Vás tento princíp znamená a ako je možné ho dosiahnuť vo verejnom obstarávaní?
Z môjho pohľadu sa jedná o základný princíp každého nákupu a nielen vo verejnom obstarávaní. Pri každodennom nákupe, aj v bežných potravinách, sa všetci snažíme nezohľadňovať len cenu, ale aj ,,pridanú hodnotu“ ako je napr. obsah mäsa v šunke, podiel sušiny v syroch alebo to či párky, ktoré kupujem sú párky :) , a podobne...
Od môjho začiatku pôsobenia vo VO vnímam záujem uplatňovať princíp „hodnota za peniaze“, avšak táto bola odzrkadlená v opise predmetu zákazky.
V rámci „dobrého verejného obstarávania“ sa v poslednom období tlačí do popredia nutnosť kladenia dôrazu na prípravnú fázu pred vyhlásením verejného obstarávania, ako napr. inštitút prípravných trhových konzultácií. Aké máte skúsenosti s týmto inštitútom a aké v ňom vidíte pozitíva pre proces a výsledok verejného obstarávania.
Na ministerstve zdravotníctva uplatňujeme inštitút prípravných trhových konzultácií od roku 2015, teda od jeho oficiálneho vzniku. Ja osobne vnímam tento nástroj veľmi pozitívne a u nás mal výrazný pozitívny vplyv na záujem uchádzačov a aj na výsledky realizovaných súťaží.
Ako nákupca nemôžete mať sizyfovskú úlohu ako mať za úlohu niečo nakúpiť, pričom v podstate neviete čo idete kúpiť, nemáte znalosť o trhu a o tom, čo vám trh ponúka.
Vo všetkých centrálnych VO a pri projektovaní novej univerzitnej nemocnice Rázsochy sme využili inštitút PTK. Uchádzači tak získali spätnú väzbu, že nás ich názor zaujíma, že sú pre nás obchodným partnerom, o ktorého máme záujem. V rámci PTK sme v roku 2016 realizovali aj dve kolá školení na elektronický nástroj, ktorým realizujeme elektronické VO a uchádzači mali možnosť sa oboznámiť so systémom a bezplatne sa v ňom naučiť pracovať a predkladať ponuky.
Pri PTK na projektovaní novej univerzitnej nemocnice Rázsochy sme využili všetky možnosti zapojenia všetkých, aj zahraničných subjektov. Prebiehali elektronicky a všetci uchádzači boli neustále informovaní o všetkých krokoch. Do týchto PTK sa zapojilo skoro 300 subjektov.
https://www.health.gov.sk/?Informacie-Un-Ba
Prípravné trhové konzultácie preto môžu pomôcť zadefinovať čo chcem nakúpiť, za akých podmienok, ale môžu byť aj nástrojom pre vzdelávanie uchádzačov a v konečnom dôsledku u nás mali vplyv na zvýšenie počtu predložených ponúk.
Vedeli by ste identifikovať aj nedostatky tohto inštitútu a možno na základe svojich bohatých skúseností načrtnúť niektoré riešenia?
V začiatkoch používania to bola určite nedostatočná definícia v tom ako majú prebiehať, ako má byť spracovaný výstup a aj tvrdý dôraz na konflikt záujmov. Na ministerstve sme zvolili na základe nášho názoru nasledovný postup. PTK realizoval žiadateľ, ktorý má v podstate najväčší záujem o to, aby bola jeho požiadavka jednoznačná a on sám má najlepšie vedieť, po čom túži.
PTK sme so súhlasom všetkých zúčastnených uchádzačov zvukovo zaznamenali a boli z nich spracované zápisnice.
Myslím si, že PTK sú nástrojom, ktorému sa u nás nevenovala dostatočná pozornosť. V Českej republike sa kladie tomuto nástroju väčšia pozornosť aj v oblasti edukácie.
V dnešnej dobe PTK realizujem obdobne ako pri ich začiatkoch, ale vždy sa na nich zúčastní aj jeden zástupca odboru verejného obstarávania, ktorý pomáha žiadateľovi s nástrahami diskriminácie.
PTK sú vynikajúci nástroj, ale nesmiete nikdy zvoliť jeden, či malé množstvo subjektov, s ktorými ich realizujete a preto sú náročné na čas. V segmente prístrojovej techniky u nás niektoré PTK prebiehali aj jeden rok! Veľký počet výrobcov, zvládnutie naštudovania datasheetov, príprava nediskriminačných opisov s ohľadom na ponúkanú kvalitu. Netreba však podceniť časovú prípravu takto náročných súťaží aj v oblasti PTK.
V čom vidíte najväčší prínos využívania iných kritérií ako najnižšia cena pre dobrý výsledok verejného obstarávania?
V tom, že je pre mňa ťažko, doslova až neobhájiteľné požadovať nejaký parameter, ktorý síce môže viesť k vyššej komfortnosti vyšetrenia, zníženiu času vyšetrenia a teda k viac ošetreným pacientom a možno aj záchrane života, avšak týmto parametrom by som výrazne obmedzil hospodársku súťaž. Takto viem zohľadniť aj doplnkovú výbavu (rád veci vysvetľujem príkladmo a osobné automobily sú vhodný príklad :) ). Niekedy naozaj nepotrebujete top triedu motorového vozidla, ale prečo sa tým obmedziť a nedať šancu na súťaž aj tým TOP a vedieť to zohľadniť pomocou kritérií.
Vedeli by ste uviesť aspoň rámcovo detaily 1 zákazky z vašej bohatej profesionálnej kariéry, v ktorej ste využili iné kritériá ako najnižšia cena a bola by vynikajúcou inšpiráciou pre ostatných verejných obstarávateľov?
Najradšej mám súťaže formou DNS a aj moje príklady budú odtiaľ.
Magnetické rezonancie a Infúzne pumpy sú moje srdcovky :) nemám vedomosť, že by dovtedy niekto u nás realizoval DNS na kritérium pomer cena/kvalita. Pre mňa nezabudnuteľným momentom je nastavovanie týchto súťaží. Martin Smatana ako analytik a žiadateľ vždy vymyslel zložité vzorce na prepočet bodov za významné technické ukazovatele a ja ako v tom momente zástupca uchádzačov som mu robil oponenta, že nerozumiem :).
Aby si teraz o mne všetci nemysleli, že som nejaký právnik alebo matematický niemand :), mám technické vzdelanie a v matematike som naozaj doma. Ide o to, že naozaj niekedy boli tie výpočty náročné a považoval som ich pre niektorých uchádzačov za nezrozumiteľné a stalo sa raz, že aj ja som sa v tom prepočte stratil. A to ešte nehovorím o tom ako boli šťastní vo firme, ktorej nástroj na elektronické VO používame a dal som na kontrolu nastavenie kritérií v súťaži, či pri nastavení elektronických aukcií.
Obe zákazky sú ukončené a verejne dostupné, každý má možnosť sa tým dobrým inšpirovať a chybám sa vyvarovať. Pri MR prístrojoch, kde bolo hodnotených aj 25 najdôležitejších parametrov, sa pre mňa jednalo o asi najkrajšiu mnou realizovanú súťaž.
https://josephine.proebiz.com/sk/tender/386/summary
V rámci nastavovania, resp. vyhodnocovania iných kritérií ako najnižšia cena býva predmetom častej diskusie „objektívnosť/subjektívnosť“ vyhodnocovania jednotlivých sub-kritérií. Máte odporúčania pre ostatných verejných obstarávateľov ako sa zamýšľať nad týmto aspektom a ako mu poprípade predísť?
Súhlasím s týmto tvrdením, každé hodnotiace kritérium by ste si mali vedieť obhájiť a ustáť jeho opodstatnenie. V dávnej minulosti, keď ešte po našej zemi kráčali dinosaury bolo obľúbené dať 60 percent na cenu, 40 percent na body a len málokto sa zaujímal o opodstatnenosť tohto pomeru. Treba si uvedomiť, že každý bod môže ovplyvniť výsledok súťaže a najslávnejší je asi prípad nákupu CT - Žilinský samosprávny kraj. Preto je veľmi dôležité vedieť vypočítať finančnú hodnotu každého jedného bodu. U nás sa touto problematikou zaoberal a bol pre nás obrovskou pomocou IZP, ktorý analyticky dokázal určiť bodové hodnotenie, váhavosť a dokázali vypočítať aj finančnú hodnotu každého bodu.
Keby ste mohli dať našim verejným obstarávateľom len jednu radu, aká by bola?
Nestratiť sa v práci :) s úsmevom sa vždy pracuje lepšie